આત્મહત્યા કરવી તે પણ હિંસા જ છે. આથી પડતું મૂકવું, ગળે ટૂંપો ખાવો, ઝેર ખાવું ઇત્યાદિ કોઈ રીતે આત્મહત્યા ક્યારેય ન કરવી. (૪૧)
Ātma-hatyā karavī te paṇ hinsā ja chhe. Āthī paḍatu mūkavu, gaḷe ṭūnpo khāvo, zer khāvu ityādi koī rīte ātma-hatyā kyārey na karavī. (41)
Suicide is also a form of violence. Therefore, never commit suicide by falling from heights, hanging oneself, consuming poison or any other means. (41)
आत्महत्या भी हिंसा ही है। ऊपर से गिरना, फाँसी लगाना, विषपान करना इत्यादि किसी भी प्रकार से आत्महत्या कदापि न करें। (४१)
आत्महत्या ही देखील हिंसाच आहे. म्हणून कुठून तरी उडी घेऊन, फाशी घेऊन किंवा विष पिऊन इत्यादी कोठल्याही प्रकारे आत्महत्या कधीही करू नये. (41)
Naivā’pi mokṣha-puṇyāpti bhāvāt kāryah sa tatra cha ॥43॥
મુમુક્ષુએ તીર્થને વિષે પણ આત્મહત્યા ન જ કરવી. મોક્ષ કે પુણ્ય પામવાની ભાવનાથી પણ તીર્થને વિષે આપઘાત ન જ કરવો. (૪૩)
Mumukṣhue tīrthane viṣhe paṇ ātma-hatyā na ja karavī. Mokṣha ke puṇya pāmavānī bhāvanāthī paṇ tīrthane viṣhe āpghāt na ja karavo. (43)
A mumukshu should never commit suicide even at a place of pilgrimage. One should never commit suicide at pilgrimage places even with the hope of attaining moksha or merits. (43)
मुमुक्षुजन तीर्थ में भी कभी आत्महत्या न करें। मोक्ष या पुण्य पाने की भावना से भी तीर्थ में आत्महत्या कदापि न करें। (४३)
मुमुक्षूने तीर्थस्थानी सुद्धा आत्महत्या करूच नये. मोक्ष किंवा पुण्याच्या लालसेनेही तीर्थस्थानीसुद्धा आत्महत्या करूच नये. (43)